Mária Terézia 1.časť
Mária Terézia 2. časť
Mária Terézia 3. časť
Mária Terézia FILM 2021
Mária Terézia 2017
Dráma / Historický / Životopisný
Česko / Rakúsko / Maďarsko / Slovensko, (2017–2021), 8 h 35 min (Minutáž: 94–114 min)
Réžia: Robert Dornhelm
Scenár: Mirka Zlatníková, Radek Bajgar
Kamera: Tomáš Juríček
Hudba: Roman Kariolou
Hrajú: Táňa Pauhofová, Kateřina Coufalová, Aaron Friesz, Ursula Strauss, Martin Pechlát, Adam Vojtek, Rosaria Viola Mlčková, Kateřina Winterová
Produkcia: Marcela Mojtová, Jan Maxa, Vladimír Burianek, Ferdinand Dohna, Klaus Lintschinger, Andreas Kamm, Oliver Auspitz, Dániel Papp, Tibor Búza
Strih: Klaus Hundsbichler, Michal Lánský
Zvuk: Michal Deliopulos
Scénografia: Ondřej Lipenský, Martin Kurel, Martin Martinec
Masky: Ivo Strangmüller, Lenka Nosková, Barbara Kichi, Jana Malkovská, Jiřina Pahlerová
Kostýmy: Ján Kocman, Patricie Palmer
Mária Terézia (nem. Maria Theresia; * 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, tamtiež) bola uhorská (1740 – 1780, ako Mária II. Terézia) a česká (1740 – 1780) kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740.
Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Na uhorskom tróne bola treťou, poslednou ženou v dejinách.
Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska [1].
V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“. Jej manžel sa 13. septembra 1745 stal rímskonemeckým cisárom.
Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Pokračujúci konflikt s Pruským kráľovstvom viedol až k sedemročnej vojne, ktorá prebiehala v rokoch 1756 až 1763 a skončila neúspechom habsburskej monarchie. Tento konflikt neskôr vyústil k vojne o bavorské dedičstvo. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko.
Oficiálne sa stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. Lotrinského, rímskonemeckého cisára, v roku 1765 a titul zdieľala so svojím synom, Jozefom. Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.
Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár, a Leopold II. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.
- Komentáre sú prázdne.